Grobian v obleku a galantný robotník

Autor: Terézia Nemčáková | 10.4.2011 o 20:24 | Karma článku: 6,46 | Prečítané:  379x

Ľudské charaktery si zaraďujeme podľa viacerých faktorov. Správania, veku, čŕt tváre, povolania výzoru či dojmu akým na nás pôsobia na prvý pohľad. Úprimné si odpovedzte na otázku: Nestalo sa vám už, že ste si človeka zaradili do kolónky „grobian" iba na základe toho, čo mal práve na sebe?  

Tento zlozvyk je akosi zakódovaný na všeobecnej frekvencii ľudského myslenia. Podľa informácií na tejto myšlienkovej vlne by mal muž v obleku znázorňovať skutočnú profesionalitu, stelesnenú učenosť a spôsoby na úrovni, zatiaľ čo muž v zamazaných montérkach s prachom vo vlasoch je dokonalým príkladom nespôsobilého jedinca, ktorý najskôr nemá ani maturitu, celú výplatu prepije a na viac ako na stavanie domov sa nezmôže.

            Ja som mala to šťastie, že mi život vyvrátil oba tieto „fakty" v jeden deň. Poznáte to obyčajné ráno pracovného dňa, kedy číslo symbolizujúce tých, ktorí nestíhajú  presahuje polovicu ľudstva a keď konečne dorazíme do cieľa, nepamätáme si jedinú tvár, ktorá sa mihla okolo nás.  Rozumiem tomu, že v  takéto ráno neskorý príchod závisí od sekúnd a preto sa ich ľudia snažia získať čo najviac dopomáhajúc si behom alebo rôznymi skratkami ale nerozumiem tomu prečo by skratka mala viesť cez ľudí stojacich na zastávke pokojne čakajúc na svoj spoj, nikomu neubližujúc ani úmyselne nebrániac v ceste.

 Mňa doslovne zramoval mladý pán v obleku so sympatickou tvárou a aktovkou, ktorá len potvrdzovala, že bude najskôr váženým človekom.  Občas sa dvaja ľudia nechtiac zrazia a tak mu nevyčítam, že sa chcel čo najrýchlejšie dostať z bodu A do bodu B. Ale to, že si svoj stres vybil tými najvyberanejšími nadávkami najskôr na mne a potom na ďalších nevinných ľuďoch, ktorí nevedome stáli v jeho skratkovej dráhe ma presvedčilo, že aj muž v obleku môže byť občas grobianom.

Celkom opačnú skutočnosť som si mohla vychutnať na obed toho istého dňa, keď už sa ranný stres skončil a nejaká náhoda zaviedla moje kroky do Dómu, pred ktorým zhodou okolností malo obedovú prestávku pár robotníkov podieľajúcich sa na jeho rekonštrukcii. Keď ma už od dvier Dómu delilo len pár krokov, jeden z robotníkov, celkom slušne zaprášený, neoholený a nie práve najsympatickejší, ma predbehol a galantne mi otvoril dvere.

Dve prekvapenia za jeden deň. Netvrdím, že všetci muži v oblekoch či robotníci sú taký, akých som v ten deň stretla ja, ale občas sa pritrafí, že narazíte na výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Deti dospievajú neskôr, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť. Ľudstvo si to môže dovoliť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?