Práve pre výraz tváre som si všimla jeho. Sedel na lavičke uprostred parku a jeho úsmev žiaril viac než skoré februárové slnko, ktoré sa mu odrážalo v očiach. Celkom obyčajný muž v celkom bežný deň. Pozoroval malého chlapca, ktorý sa oduševnene rozprával so starou mamou o niečom, nad čím sa v dnešnej dobe dokážu nadchnúť už iba deti. Nadšene rozhadzoval ručičkami a krivil tvár námahou, ako sa snažil vysvetliť starej mame niečo fascinujúco obyčajné, o čom ona vedela iba posledných päťdesiat rokov. Mužov úsmev bol taký úprimný a vyžarovalo z neho také šťastie, že zasiahlo aj mňa.
V ten deň som si uvedomila ako dokáže jediný úsmev zmeniť zmýšľanie človeka. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednoduchosti sa skrýva krása. Ten jediný úsmev ma prinútil zamyslieť sa. Kedy sme dospeli natoľko, že sme zabudli ako sa smiať? Čo je dostatočný dôvod na to aby sme boli konečne šťastní? Prečo vidíme v našich životoch viac dôvodov na plač ako tých pozitívnych, hoci nám vlastne nič nechýba?
Chcela som nájsť pravú podobu šťastia. Ale až niekde o desiatky kilometrov ďalej od muža s úsmevom na tvári som si uvedomila, že rovnako ako ľudia aj podoby šťastia môžu byť rôzne. Pre moju mamu šťastie znamená vidieť svoju rodinu spokojnú, pre sestru po celom dni objať jej manžela a zadívať sa na lásku v jeho očiach a pre priateľku stráviť popoludnie s ľuďmi, ktorí jej rozumejú pri cigarete a silnej káve. Priateľovi, ktorí nepozná väčšiu zábavu ako svoju prácu v divadle, vyčarí šťastný úsmev každá nová rola a bratancovi s jeho skupinou potlesk , ktorým ľudia ocenia, jeho snahu a hodiny strávené v garáži večne vymýšľajúc nové piesne, ktorými by sa dotkol srdca svojich poslucháčov.
Vždy som obdivovala ľudí, ktorým k úsmevu a pocitu úplne spokojnosti stačila aj tá najmenšia zámienka, akou bolo pekné počasie či deň strávený niečím, čo milujú. Medzi takýchto ľudí patril aj jeden môj veľmi blízky priateľ. Dokázal sa tešiť z každého jedného dňa a nezáležalo mu či bol slnečný alebo daždivý. Každý mal v jeho živote jedinečný význam . Nikdy sa nesťažoval, slovo depresia nepoznal a jeho osobnosť vyžarovala charizmu akú som ešte u nikoho nevidela.
Hovorí sa, že šťastena býva vrtkavá a môjho priateľa postihla nesmierna strata, o ktorej som si myslela, že zmaže jeho úsmev naveky. On sa však nezmenil, hoci v jeho smiechu občas zaznel podtón smútku. Dodnes obdivujem jeho silu a spomínam si na jeho definíciu šťastia: ,Ak by sme nepoznali smútok, nevážili by sme si šťastie.´
Ľudia radi čítajú rôzne zložité zoznamy rád ako dosiahnuť stav dokonalého šťastia. Návod je však celkom jednoduchý. Šťastie nie je zložité ani náročné. Nevyžaduje od nás veľké obete, naopak dáva nám to, čo žiaden iný pocit nahradiť nedokáže. Skrýva sa všade a je len na nás, či si dovolíme ten luxus mať.