Sadnime si na lavičku a usmejme sa alebo nezmyselný článok o šťastí

Autor: Terézia Nemčáková | 15.9.2011 o 0:27 | Karma článku: 5,30 | Prečítané:  387x

Mala by som si napísať zoznam, čo chcem dnes stihnúť. Kúpiť desať rožkov a maslo, povysávať, zavolať učiteľke klavíra, sadnúť si na lavičku a usmievať sa... Zoznamy sú dobrá vec ale nikdy neviem, čo do nich napísať. Možno len otrepanú frázu. Žijeme len raz.

Je osem hodín ráno obyčajného slovenského času a ja nestíham pretože sa mi ráno ešte chcelo spať. Mala by som bežať napovedá mi svedomie, moje zodpovednejšie ja, ale vonku je tak krásne. Chcem si len sadnúť na lavičku a usmievať sa. Okolo mňa idú tí ostatní. Veľkí a zodpovední. Sú pekní. Oblečení v tmavých oblekoch a vkusných kravatách. Takých, akú som chcela kúpiť tatkovi na minuloročné vianoce. Krásne ženy v úzkej sukni a vysokých opätkoch tiež niekam meškajú. Všetci bežia do práce a asi sa tam veľmi netešia. Neusmievajú sa. Pravdupovediac sa tvária trochu ako roboti. Obdivujem ženy, ktoré vedia bežať na vysokých opätkoch. Ja som mala len jedny lodičky na ktorých sa mi zlomil opätok na starom moste, tak som ich hodila do Dunaja a domov šla bosá.

Sadám si na lavičku a ani si to neuvedomujem. Sledujem ľudí. Ujovi bezdomovcovi oproti mne sa asi niečo pekné sníva, lebo sa usmieva. Na raňajky mal kávu z Coffee and Co. Aj čašníkovi, ktorí fajčí pred reštavráciou oproti mne je asi dobre. Tiež sa usmieva. Má vybielené zuby alebo používa dobrú zubnú pastu. Jeho kolega práve prišiel do práce. Trochu meškal, ale očividne mu to nevadilo. Zaväzoval si zásteru a obchádzal stoly. Sedelo tam len málo hostí, no on sa pri každom zastavil a zaželal mu dobré ráno. Aj mne zakýval. Okolo prešli turisti. Boli to Nemci v najlepších rokoch života. Aspoň tak tento vek volajú ľudia, ktorí sa ho boja. Podľa mňa boli starí ale veselí. Začula som len jednu vetu. Frank ist krank. Bolo mi Franka ľúto. Možno sa aj on chcel prísť pozrieť na Bratislavu a nemohol. Keby som bola Nemkou tiež by som chcela vidieť Bratislavu.

V ušiach mám slúchadlá. Majú niekde zlomený kábel lebo občas začnú stávkovať ako učitelia a prestanú pracovať. Učitelia ale narozdiel od mojich slúchadiel na to majú právo. Stávkujú ale Wonderwall od Oasisu nemôže pokaziť žiaden zlomený kábel. Tatko vždy hovorí, že na svete je tak veľa dobrej  hudby a neuveriteľne málo času na jej vypočutie. Súhlasím. Hudba dokáže úžasne zmeniť deň. Koľkým z vás sa stalo, že obyčajné fun rádio vám zmenilo únavné ráno na jedno z tých najšťastnejších. Ak niekto z Vás ktorí si práve tento článok čítate, pracuje v rádiu patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM. Hudba robí zázraky takže ak ju náhodou skladáte alebo hrajete tiež ĎAKUJEM. Môj najlepší kamarát ďakuje za všetko pretože ďakovať treba. Vždy mi zdvihne náladu keď mi niekto poďakuje. Alebo povie, že ma má rád. Hovoríte to svojim priateľom alebo rodine?

Okolo mňa prejde chlapík s čudnými bokombradami. Každý fanúšik X-menov hneď spozná, že tento muž má za vzor Wolverina. Ako malá som vyrastala na komiksoch. Popolušku som samozrejme tiež poznala. Odpredu, odzadu, odstredu. Ale kreslený spiderman, X-meni alebo fantastická štvorka boli mojou srdcovkou. Tento muž ich asi tiež musel mať strašne rád, keď si zaumienil, že prinúti svoje vlasy dorásť do zložitého útvaru zvaného Wolverine style a každý fanúšik vie, aké je to ťažké. Moja teta by povedala, že to musí byť nejaký debil. Dospelý chlap hrajúci sa na detského hrdinu. Ale ja ho obdivujem. Ja vyzerám iba ako ja. Ale nesťažujem sa. Mohla som mať šesť prstov na nohe alebo nemať ruku. Vlasne som úpne spokojná s tým kto som.

Hodiny na displeji telefónu ukayujú deväť hodín. Meškám. Ale stálo to za to. Videla som toľko radosti, že sa môžem radostiť celý deň. A splnila som si bod na svojom zozname. Sadla som si na lavičku a usmievala som sa. Celú hodinu.

Ak sa vám zdá, že tento článok nemá žiadny určitý význam a nerieši nič podstatné, máte pravdu. A ak ste ho dokázali dočítať do konca, patrí Vám môj obdiv. Ľudí nebaví čítať o pekných veciach, pretože v dvadsiatom prvom storočí má už každý toľko práce, problémov a komplexov, že nemá kedy o tom nepodstatne peknom rozmýšlať. Povedala by som, že to chápem, ale nechápem. Šťastie je zadarmo tak prečo ho nevyužívame?

Už ste si dnes sadli na lavičku a usmievali ste sa? Skúste to. Stačí hodinka a svet má hneď krajšie farby. Žijeme len raz a život je úžasný.

P.S. Tie topánky som v skutočnosti do Dunaja nehodila.  Kto by o ne v Čiernom mori už len mal záujem keď nemali opätok? Skončili riadne v smetnom koši.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?