reklama

Ráno zaručujúce slušnú depresiu alebo ako som pokazila autobus

Nemôžem si pomôcť ale sú dni, ktoré sú ako stvorené pre samovrahov. Poznáte to. Zobúdza vás milovaný zvuk budíka do úplnej tmy a vám sa nechce veriť časovému údaju svietiacom na displeji toho diabolského vynálezu. Po silnej káve, ktorá by bola schopná zabiť aj kravu sa konečne trochu preberiete a ste pripravení vojsť do sveta ľudí. V takéto dni mám pocit, že sa mi vysmieva aj samotné počasie. Biela hmla vďaka ktorej si všimnete okoloidúce auto až vo chvíli kedy do vás narazí a na semafor pre istotu ani nedovidíte, zima, ktorú by si pochvaľoval jedine Eskimák a kopa rovnako nervóznych ľudí, ktorých síce cez hmlu nevidíte ale vďaka ich nadávkam sa cítite ako schizofrenik v pokročilom štádiu. Keď na pravidlá tejto humornej hry počasia na váš účet pristúpi ešte aj šťastie, jednoducho to musí stáť za to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V jeden takýto deň ako vystrihnutý z murphyho zákonov schválnosti som čakala na zastávke spolu s desiatkami hlasmi môjho svedomia čakajúc na neviditeľný autobus. Pripadala som si ako stopár z divokého západu orientujúci sa zvukom a výber správneho čísla autobusu bola pri tom všetkom vec šťastnej náhody.

Mne náhoda nepriala. Skutočnosť, že najnovšie modely luxusných autobusov bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa otvárajú stlačením gombíka, stelesnením vedeckej senzácie, ktorý v hmle tiež nebolo vidieť, mi nijak nepomohla. A keď som ho konečne nahmatala , gombík ako výdobytok svetovej vedy odmietol reagovať na výzvu obyčajného smrteľníka, mňa. Skúsila som znova a dvere na protest zahrmotali. Možno som mala to varovanie počúvnuť, pretože po treťom stlačení tohto zázraku sa dvere pootvorili, vzápätí zasalutovali a začali sa nadpozemskou rýchlosťou otvárať a zatvárať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vzdala som to a podľa hmatu hľadala najbližšiu dieru symbolizujúcu ďalšie dvere. Vbehla som dnu tesne pred ich zavretím a gratulovala si, ako geniálne som to zvládla. Spokojne som sa usadila za zvuku zúrivých dverí, ktoré očividne nevedeli zniesť porážku, práve na miesto, ktoré si spomedzi tých dvadsiatich voľných vyhliadla starenka v najväčšom rozpuku sily.

Autobus sa nehýbal. Ľudia zúrivo hľadeli z bojujúcich dverí na mňa a nevyzerali veľmi nadšene. Nakoniec vodič rozrazil dvierka na svojej kabíne zručnosťou kovboja divokého západu po dvanástej whisky a prehlásil osudnú vetu. „Prosím vystúpte si." Pri vystupovaní ma spolucestujúci prebodávali pohľadmi a ja som sa zrazu nemohla dočkať kedy sa vrátim naspäť do hmly. Syndróm simulovanej schizofrénie bol lepším riešením ako viditeľný dav uponáhľaných ľudí, z ktorých som si stihla za tých pár minút narobiť smrteľných nepriateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekoľko kilometrov, ktoré ma v tej chvíli delili od môjho cieľu sa mi začali zdať ako príjemná prechádzka. Cestou som pozrážala pár ľudí, ktorí sa zákerne vynárali z tmy ako tiene v zlom sne až som prišla do cieľa s decentným meškaním- päťdesiatsedem minút, ktoré len podporilo môj narastajúci pocit slušnej depresie.

Terézia Nemčáková

Terézia Nemčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život je príliš dôležitá vec, aby sa o ňom hovorilo vážne... (Oscar Wilde) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu